Charakteristika adresáta/odosielateľa:
Maximilián II.: (1.8.1527 Wien - 12.10.1576 Regensburg), český a uhorský kráľ, rakúsky arcivojvoda, rímskonemecký cisár. Bližšie biografické údaje dostupné v: Biografický lexikón Slovenska. Zv. VI. Martin: Slovenská národná knižnica, 2017, s. 307-308.
Sambucus, Ján: (24.6.1531 Trnava, Slovensko - 13.6.1584 Wien, Rakúsko), básnik, polyhistor, vydavateľ, zberateľ rukopisov, numizmatik, univerzitný profesor. Bližšie biografické údaje dostupné v: Slovenský biografický slovník. Zv. V. Martin: Matica slovenská, 1992, s. 174-175
Signatúra miesta uloženia:
Wien, Haus-, Hof- und Staatsarchiv, Familienkorresp. A, Kart 3
Sekundárny zdroj:
GERSTINGER, Hans. Die Briefe des Johannes Sambucus (Zsamboky) 1554-1584: mit einem Anhang Die Sambucusbriefe im Kreisarchiv von Trnava von Anton Vantuch. Wien: Hermann Böhlau Nachf. / Graz-Wien-Köln Kommissionverlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1968, list č. IX.
Regest:
Sambucus sa ospravedlňuje za svoje takmer štvorročné odmlčanie, čo zapríčinili viaceré jeho cesty a zbieranie starožitností a kníh, k čomu ho samotný Maximilián povzbudzoval, aby tým slúžil vlasti, svetu a predovšetkým Kristovým záležitostiam. Preto precestoval Francúzsko, Taliansko a iné krajiny, pri tom získal profánne i nábožné grécke a latinské rukopisy, ktoré k všeobecnému úžitku a propagácii mena Jeho majestátu cez korektúry a vydania zhodnotí. Pretože všetko, čo svojou usilovnosťou a talentom, svojimi vzťahmi s mnohými učencami, svoje poznatky rôznych jazykov, by rád vykonal, všetko čo s veľkou námahou a výdavkami zozbieral, celý svoj život chce zasvätiť sláve Jeho majestátu. Sambucus píše panovníkovi, že má priateľov, ktorí všetci obdivujú kráľovu cnosť, dávajú podnety a mu dedikujú pomníky a výklady, aby sa mu dostala aj koruna rímskej ríše, aby ku svojej majestátnosti pripojil aj iné krajiny v kresťanskej viere s Božou pomocou. Za toto sa Sambucus modlí deň aj noc, aby sa na dlhý čas mohlo navrátiť zlaté storočie. Na základe povedaného chcel tieto riadky napísať ako oneskorenú gratuláciu a ospravedlnenie a prosí, aby ich Jeho majestát prijal a mu zaručil i naďalej svoju ochranu. S prianím, aby Boh opatroval kráľa a jeho rodinu v týchto náboženských nepokojoch, aby bol ochránený od vnútorných i vonkajších vojen, aby bol požehnaný ako najlepšie svetlo mieru a univerzálnej svornosti, končí latinským veršom na počesť panovníka.