Charakteristika adresáta/odosielateľa:
Vettori, Pietro: (1499 - 8.12.1585), spisovateľ, filológ, humanista. Bližšie biografické údaje dostupné na: https://www.britannica.com/biography/Petrus-Victorius
Sambucus, Ján: (24.6.1531 Trnava, Slovensko - 13.6.1584 Wien, Rakúsko), básnik, polyhistor, vydavateľ, zberateľ rukopisov, numizmatik, univerzitný profesor. Bližšie biografické údaje dostupné v: Slovenský biografický slovník. Zv. V. Martin: Matica slovenská, 1992, s. 174-175
Signatúra miesta uloženia:
München, Bayerische Staatsbibliothek, Cod. lat. 735, f. 111
Sekundárny zdroj:
GERSTINGER, Hans. Die Briefe des Johannes Sambucus (Zsamboky) 1554-1584: mit einem Anhang Die Sambucusbriefe im Kreisarchiv von Trnava von Anton Vantuch. Wien: Hermann Böhlau Nachf. / Graz-Wien-Köln Kommissionverlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1968, list č. CXXI.
Regest:
Oznamuje, že cisár zavolal Crata do Prahy, kde sa prítomní lekári nemôžu zjednotiť o cisárovej chorobe. Victoriovu Politicu Crato cestou tam obdržal a pošle ju Sambucovi. Chváli Victoriovo zmýšľanie o hodnote rétorických spisov, ktoré sú teraz veľmi zanedbávané a nepochybuje, že ich hodlá cvičeniami a komentármi autorov a k používaniu a potrebe pre mládež vydať. Dnes je len málokto, kto by si mohol slávu výrečnosti nárokovať a stopy veľkých filozofov nasledovať. V Nemecku je len jeden, ktorý umenie Aristotela a Hermogena predstavil, mnohých vzdelal a ukázal im cestu napodobňovania, a tak dnes mnohí Nemci a Poliaci sotva za Talianmi zaostávajú, ktorí vždy chceli byť lepšími latinčinármi. Je to Johannes Sturm, ktorý pred dvomi rokmi tieto tri rétorické spisy preložil a komentoval, ako aj celého Hermogena a Dionysia z Halikarnassu Peri syntézeon onomatón. Sambucus však verí, že aj Victorius by mohol ešte nejaké nové a lepšie veci k tomu priniesť. Aj Sambucus sám bol v mladosti veľmi spútaný rétorikou a bol povzbudzovaný obzvlášť spismi Georgia z Trapezuntu, pokúšal sa niečo písať z tohto odboru, ale bez úspechu a tak dal ruky od toho preč. Nejakých pár poznámok k rétorike a staré varianty textu si dobre uchoval. Mohol by ich Victoriovi poslať, ak by to chcel. Jedno nemôže zamlčať, totižto, že podľa jedného starého kódexu (z Aritotelovej rétoriky) prvú vetu tak pochopil. Poukazuje na Commentarii haud inepta, ktoré pred 50 rokmi vyšli v Paríži, ktoré Victorius sám bude určite vlastniť a na Heliodora z Prusy, ktoré on vo Francúzsku videl atď. Záverom praje adresátovi, aby sa na vidieku posilnil.