Charakteristika adresáta/odosielateľa:
Spiegel, Balthasar: V súčasnosti nie sú dostupné relevantné biografické údaje
Spiegel, Jeremias: (17.4.1589 Bad Langensalza, Nemecko - 15.9.1637 Kemberg, Nemecko), nemecký evanjelický kňaz a rétor, študoval vo Wittenbergu, kde bol neskôr vymenovaný za profesora rétoriky, jeho nevlastným otcom bol Erasmus Schmidt, s ktorým spoločne vydali dielo o gramatike
Sekundárny zdroj:
DOMÁNYHÁZI, Edit, Zsuzsa FONT, Gizela KESERū a Miklós LATZKOVITS. A Thurzó család és a Wittenbergi egyetem: Dokumentumok és a rektor Thurzó Imre írásai 1602-1624. Szeged: Szegedi Oktatástörténeti Munkaközösség, 1989, list č. 43.
Regest:
Spiegel píše Meisnerovi, že list, ktorý mu poslal a aj dizertáciu o najvyššom dobre (t.j. Meisner r. 1614 vo Wittenbergu vydal dizertáciu De summo bono) dostal. On zostáva ešte do Jána v Bytči. Keď bude palatín ešte vo Viedni, rád by sa tam zastavil kvôli precvičeniu sa v hebrejčine. S Meisnerovou knihou si počínal podľa doručeného návodu. Mladému grófovi prednáša rétoriku, etiku a históriu a usilovne čítajú Cicerona. Zároveň ďakuje Meisnerovi za dišputu o kalvinizme. Palatín odišiel do Trnavy, kde sa rokuje s vojenskými poradcami ohľadne podmienok uzavretia mieru s Turkami, ohľadne Sedmohradska a ďalších veciach týkajúcich sa kráľovstva. Všetci dúfajú v mier, o čo sa všetci usilujú. Budínsky paša Kadizade Ali (v r. 1602 – 1604, 1605 – 1609, 1614 – 1616 bol budínskym pašom) prisľúbil náhradu škôd. Nasuh paša odobral Lippu Gabrielovi Betlenovi a vrátil ju Sedmohradsku. Toto napísali 17. decembra. Nemecké vojsko pod velením Bucheima (Johann Christoph III. – gróf z Puchaim – 1578 – 1657, generál rakúskej armády), ktoré bolo usadené pod Komárnom, bolo rozpustené. Ďalej píše, že pán Kolonič (t.j. Siegfried Kolonič – 1572 – 1623, poľný maršal uhorského vojska, príslušník šľachtického rodu z Chorvátska, hlavný kapitán dolného Uhorska, kapitán Nových Zámkov, bol väznený a následne prepustený) ešte stále nie je prepustený na slobodu. Ďalej sa zmieňuje o to, že Andreas Nigronius ako vyslanec panovníka bol poslaný k tureckej Porte. Ďalej sa zmieňuje o Melchiorovi Kleslovi (Klesl – 1552 – 1630, pochádzal z luteránskej rodiny, konvertoval, bol vymenovaný za kardinála a bol viedenským biskupom), ktorý sa zapája politiky. Spomína jezuitov, ktorí so svojimi názormi podpichujú národ, sväté veci miešajú s profánnymi.