| dc.contributor.advisor |
Szentiványi, János |
ad |
| dc.contributor.author |
Rákoci, František II. |
od |
| dc.date.accessioned |
2021-06-24T12:45:44Z |
|
| dc.date.available |
2021-06-24T12:45:44Z |
|
| dc.date.issued |
1711-05-17 |
dat |
| dc.identifier.uri |
http://inded.fhv.uniza.sk/xmlui/handle/indedhdl/9331 |
|
| dc.description |
Veliteľ Mukačeva prijal odôvodnenia vojvodu a ešte týždne neotvoril brány cisárskemu vojsku, hoci viedenský dvor potvrdil szatmársky mier. Vojvoda prikladá veľký význam tomu, aby Mukačevo zostalo v rukách kurucov, pretože medzi tým sa začali rokovania s cárom Petrom I. a obnovila sa nádej, žeby sa s ruskou pomocou mohol vrátiť do Uhorska. Teda zástupca veliteľa Ján Szentiványi nie zbytočne povzbudzoval Rákóciho na odpor. Toto povzbudzovanie nemalo však veľký význam: práve zástupca veliteľa dohodol podmienky vydania hradu s cisárskym vojskom. Ku kapitulácii došlo 24. júna 1711 a tým padla vlastne posledná pevnosť kurucov. |
reg_sk |
| dc.description.abstract |
Szentiványi, János: mukačevský provizor spišskej komory, neskôr vojenský hodnostár - v súčasnosti nie sú dostupné iné relevantné biografické údaje |
ad |
| dc.description.abstract |
Rákoci, František II.: (27.3.1676 Borša, Slovensko - 8.4.1735 Tekirgad, Turecko), sedmohradské knieža, vodca stavovského povstania, spisovateľ. Bližšie biografické údaje dostupné v: Slovenský biografický slovník. Zv. V. Martin: Matica slovenská, 1992, s. 28-29 |
od |
| dc.description.tableofcontents |
Budapest, MNL, Rákóczi-szabadságharc levéltára, Asp. Caps. H, fasc. 244 |
|
| dc.source |
KÖPECZI, Béla (ed.). II. Rákóczi Ferenc válogatott levelei. Budapest: Bibliotheca Kiadó, 1958, list č. 64 |
|
| dc.subject |
Veľké Zálužie (Slovensko) alebo Malé Zálužie (Slovensko) |
|
| dc.title |
Rákoci, František II. |
od |