Charakteristika adresáta/odosielateľa:
Rákoci, Juraj I.: (8.6.1593 Szerencs, Maďarsko - 11.10.1648 Alba Iulia, Rumunsko), sedmohradský vojvoda, vodca stavovského povstania. Bližšie biografické údaje dostupné v: Slovenský biografický slovník. Zv. V. Martin: Matica slovenská, 1992, s. 29-30
Lipai, Juraj: (1600 Bratislava, Slovensko - 30.1.1666 Bratislava, Slovensko), náboženský spisovateľ, cirkevný a krajinský hodnostár, katolícky kňaz. Bližšie biografické údaje dostupné v: Biografický lexikón Slovenska. Zv. V. Martin: Slovenská národná knižnica, 2013, s. 760
Sekundárny zdroj:
TUSOR, Péter. "Írom kegyelmednek, mint igaz magyar igaz magyarnak...": Lippay György veszprémi és egri püspök, esztergomi érsek levelei magyar arisztokratákhoz, nemesekhez (1635 – 1665). Budapest: Gondolat Kiadó, 2015, list č. 24
Regest:
„Referenda excellentissimo principi Transsylvaniae nomine domini cancellarii” („Oznámenia najvznešenejšiemu vojvodovi Sedmohradska v mene pána kancelára“). Na základe Izdenczyho hlásenia sa snaží odpovedať na ponosy, výhrady; keď aj britkejšie formuluje, nech to považuje za znak dôvery a úprimnosti. Popiera, že by panovník bol zabránil v Poľsku utáborenému vojsku prechod do Sedmohradska, ba dokonca dal príkaz košickému vrchnému veliteľovi Homonaimu (t.j. Drugetovi), aby to mohol uskutočniť. Toto vojsko mohlo vojsť aj cez sedmohradsko-poľské hranice. Zdĺhavo a podrobne odôvodňuje, prečo mu ešte nemohol Ferdinand III. poslať nemeckých vojakov. Andrásovi Rézovi a Andrejovi Bogádymu v prípade skutočného tureckého útoku sľúbili 4000 nemeckých mušketierov. Vyhovára sa, že nedáva zodpovedné informácie o svojich postojoch. Bogády, hoci ho dobre reprezentuje, ale už rok nebol v Sedmohradsku, zo svojich majetkov v Nitrianskej stolici príde ku dvoru a písomnou formou dostane príkazy. Na audienciách bolo trápne, on sám sa začervenal, keď sa panovník o stave vojvodu informoval od Bogádyho a tento mu na to nevedel dať odpoveď. Aj preto bol do Sedmohradska poslaný Izdenczy, aby dostal dôveryhodné správy. Stalo sa, že vojvoda napísal Debrecenimu, ten Bogádymu, Bogády veszprémskemu biskupovi Jakušičovi do Sümegu, on sám sa nakoniec tak dozvedel o dôležitých veciach. Darmo poslal do Alba Iulie rozšifrovací kľúč vzťahujúci sa na zasadnutie o dôležitých a dôverných veciach, tie nepoužíva údajne kvôli chybám, ktoré by sa ale dali opraviť. Skutočne nežiadal o pohyboch v stoliciach; tieto aj tak sú len na to, aby Turci na hraniciach nemohli robiť nájazdy a hajdúci na obranu Varadína. Terajšie jeho ohrozenie sa dozvedeli jedine od Izdenczyho cesty. V predchádzajúcom roku, keď sa cítil v nebezpečenstve od Turkov, navzájom sa to týkalo aj jeho vyslancov. Rozhodnutie krajinského snemu sa stalo oneskorene, Ferdinánd III. len po svojej pražskej ceste zvolal členov Uhorskej rady, všetky pozvánky sú ešte na ceste, aj on dostane. Za čias Pázmáňa dali sľuby, ktoré však nesformulovali do dekrétu, ale aj tak im veril. Niekedy je istejšie sformulovať veci nie písomne. Aj tak dostane sľúbený dekrét, ak by však pri dvore chceli pozmeniť jeho úmysly, aj napriek tomu by to mohli urobiť, či existuje dekrét alebo dohoda alebo dilpoma. Ale to nie je ich zvykom. Z úprimnosti a dobrej vôle toto všetko popisuje. Dnešný list píše z príkazu Ferdinanda III., toto ale podľa seba. Prosí, keď to prečíta, nech ho pošle späť prostredníctvom Petra Vásárhelyiho.