Charakteristika adresáta/odosielateľa:
Károlyi, Sándor: (1669-1743), stoličný a vojenský hodnostár - v súčasnosti nie sú dostupné iné relevantné biografické údaje
Rákoci, František II.: (27.3.1676 Borša, Slovensko - 8.4.1735 Tekirgad, Turecko), sedmohradské knieža, vodca stavovského povstania, spisovateľ. Bližšie biografické údaje dostupné v: Slovenský biografický slovník. Zv. V. Martin: Matica slovenská, 1992, s. 28-29
Signatúra miesta uloženia:
Budapest, MNL, Rákóczi-szabadságharc levéltára, Asp. Caps. H. fasc. 244., Prot. Exp. Secr. 1711
Sekundárny zdroj:
KÖPECZI, Béla (ed.). II. Rákóczi Ferenc válogatott levelei. Budapest: Bibliotheca Kiadó, 1958, list č. 58
Regest:
Keď sa do Uhorska dostavil vrchný veliteľ cisárskych vojsk Ján Pálfi, vyzval Sándora Károlyiho, aby sa prinavrátil k cisárskej vernosti. Kurucký generál vtedy už stav oslobodzovacieho boja považoval za bezvýchodiskový, avšak ešte dôsledok nevyvodil: začal dvojitú hru. Jednak pred Rákócim neustále dokazoval svoju vernosť, na druhej strane rokoval s Pálfim na podmienkach dohody. Vystupoval v úlohe sprostredkovateľa medzi Pálfim a vojvodom, avšak nezabudol ani na svoje záujmy. Na základe jeho sprostredkovania sa 31. januára 1711 Rákóci stretol s Pálfim vo Vaji. Na tomto stretnutí Pálfi vyhlásil, že cisár je ochotný vyhlásiť všeobecnú amnestiu a zaručiť „také slobody, ktoré sa zakladajú na práve.“ Avšak o pôvodných požiadavkách oslobodzovacieho boja nemôže byť ani reč. Rákóci takéto podmienky nemohol prijať, napriek tomu nebol proti myšlienke ďalšieho rokovania, dokonca, keď aj násilne, pristúpil k tomu, aby napísal list Jozefovi I., v ktorom uzná „jeho urodzenosť.“ List sa však nepáčil ani Pálfimu, ani cisárskemu dvoru, pretože vojvoda – podľa ich mienky – nepíše ako poddaný a nie vo svojom mene, ale hovorí v mene celého národa. O prejednanie podmienok dohody Rákóci zvolal do Salánku uhorských a sedmohradských radcov a tu ich oboznámil o pomeroch. Porada požadovala zachovanie záverov mierového konania v Trnave a v prípade ich nesplnenia žiadajú pokračovať v boji a to pomocou cára. Rákóci sa 21. februára vydal do Poľska, aby sa stretol s Petrom I. Pred svojím odchodom napísal list Károlyimu, že na neho zveruje pokračovanie oslobodzovacieho boja.