Charakteristika adresáta/odosielateľa:
Tököli, Imrich: (25.9.1657 Kežmarok, Slovensko - 13.9.1705 Izmit, Turecko), sedmohradské a uhorské knieža, vodca protihabsburského stavovského povstania. Bližšie biografické údaje dostupné v: Slovenský biografický slovník. Zv. VI. Martin: Matica slovenská, 1994, s. 81-82
Rákoci, František II.; Rákociová, Julianna: Rákoci, František II. - (27.3.1676 Borša, Slovensko - 8.4.1735 Tekirgad, Turecko), sedmohradské knieža, vodca stavovského povstania, spisovateľ. Bližšie biografické údaje dostupné v: Slovenský biografický slovník. Zv. V. Martin: Matica slovenská, 1992, s. 28-29; Rákociová, Julianna - (1672-1717), teta Františka Rákociho - v súčasnosti nie sú dostupné iné relevantné biografické údaje
Sekundárny zdroj:
KÖPECZI, Béla (ed.). II. Rákóczi Ferenc válogatott levelei. Budapest: Bibliotheca Kiadó, 1958, list č. 1; HARGITTAY, Emil. Régi magyar levelestár: XVI-XVII. század). Budapest: Neumann Kht., 2002, list č. 252. Dostupné na: http://mek.oszk.hu/06200/06208/html/rml5252.html
Regest:
Po oslobodení Viedne Tököliho kurucké hnutie o osamostatnenie čím ďalej zostávalo na menšom území. V októbri 1685 veľkovaradínsky paša zajal „kuruckého kráľa“ a dal ho priviesť do Belehradu. Správa o Tököliho zajatí čiastočne nalomila ich oslobodzovací boj, avšak väčšina, ktorí pri ňom ešte z vernosti stáli, sa postavili proti Turkom a zúčastnili sa oslobodzovacieho boja. Vojvoda si očistil svoje meno od obvinení a pokúsil sa o obnovenie oslobodzovacieho boja, avšak spolu s Turkami bol z krajiny vytlačený. Cisárske vojská v novembri 1685 začali s obliehaním Mukačevského hradu, obrana pod vedením Heleny Zrínskej sa udatne bránila a len po troch rokoch, 18. januára 1685 sa vzdali. Z obliehaného hradu len desaťročný František Rákóci píše list svojmu nevlastnému otcovi. 1. Pôvodný: Teleki-levéltár (Marosvásárhely), törzsanyag, Miss. 730. csomag; kiadva: Márki S.: II. Rákóczi Ferenc, Bp. 1907, I. köt. 626. l. ]. Juliana Rákóciová (1672-1717), teta kniežaťa, roku 1691 sa stala manželkou grófa Ferdinanda Aspremont-Reckheim, roku 1706 s vyslanectvom cisára odcestuje k bratovi, avšak svojimi požiadavkami nevie oblomiť knieža. Imrich Tököli (1657-1705), potomok luteránskej šľachtickej rodiny, jeho otec sa zúčastnil na Vešeléniho sprisahaní, preto ako 13-ročný mladík musel ujsť do Sedmohradska. Roku 1677 sa pripojil k prenasledovaným, v roku 1678 počas hornouhorského vojnového ťazenia dosiahol veľké úspechy, roku 1680 ho zvolili za hlavného vodcu kurucov. Porta ho chce za kráľa, ale Tököli prijme iba titul kniežaťa. Roku 1682 sa ožení s Helenou Zrínskou a dosiahne významné úspechy v Hornom Uhorsku. Nezúčastní sa s Turkami roku 1683 na dobývaní Viedne, skúsi obraňovať štát proti tureckým a zároveň aj proti cisárskym vojskám. Turci ho obvinia z neúspechov a roku 1685 ho zajmú. Toto je posledný úder kuruckého odboja. Tököli sa z väzenia vyslobodí, avšak už sa nezmôže na samostatnú úlohu. Roku 1701 ho sultán poslal do vyhnanstva do maloáziskej Nikomédie (potom Izmid). Ešte zažije Rákóciho povstanie, ale jeho najhlavnejšou túžbou je vrátiť sa domov, to sa mu ale nesplní.